Slovensko 2016 - parlamentní volby
Tretiu vládu Róberta Fica po voľbách 2016 na Slovensku možno bez preháňania pokojne nazvať "nomenklatúrna". Fico si už totiž dlhodobo pred tým upevňoval svoje pozície na štátnych úradoch vlády a ale aj v krajoch, najmä vďaka vyšším územným celkom VÚC riadiacim organizačne a finančne jednotlivé okresy SR. Tam má desivo silnú členskú úradnícku moc rádovo tisícov ľudí ovplyvňujúcich život občanov v krajine. Niečo na spôsob Národných výborov KSČ. Túto štruktúru zaviedol už Mečiar, ktorý si prefíkane v rokoch svojho vládnutia v SR 1992-98 takto dlhodobo udržoval moc. Ale aj po jeho páde 1998 tento systém ostal bez zmeny a nastupujúce vlády, aj pravicové kombinácie ju oba kopírovali bez toho, aby bola rušená. Neuvedomovali si jej zákernosť. Takto sa ale vytvoril funkčný úradnícky aparát, partajne podporujúci pretransformovanú bývalú komunistickú ľavicu a jej poskokov.
Signály nemožnosti rozpadu tohoto stavu boli jasné aj pred voľbami 2016, kde pravicové strany si riešili iba svoje osobné spory a celkom zabudli na mienku verejnosti žijúcej v diametrálne rozdielnych ekonomických podmienkach v jednotlivých oblastiach SR, ktorá nemala nič z kabinetných akademických úvah pravicových politikov typu Dzurinda, analógia Klaus. Tí nechávali neraz konkrétne riešenia na voľný trh práce, a osobnú iniciatívu jedinca, teda v podstate iba na frustrovaného občana bez možnosti si dlhodobo nájsť vo svojom okolí primeranú prácu. Tam sa stratil základný demokratický voličský potenciál umožňujúci nárast extrémizmu.
Tento zastaraný ekonomický model, v princípe prekonaný už aj v moderných západných demokraciách, mal u nás v predošlých rokoch pravicových vlád 1998-2006 zelenú. Zbohatli na ňom iba silné finančné skupiny, typu Penta, Váhostav, J - T, tvorení v zdrvujúcej miere bývalou nomenklatúrou KS a spolupracovníkmi ŠtB./ Lorenc, Haščák, Široký.../.Tie ale potrebovali iba investície a politicky neboli nikdy vyhranení. Vždy si počkali na novú vládu, nové investície, plynúce v SR najmä cez eurofondy. Teraz prakticky oni diktujú podmienky. Sú už nadnárodne prepojení a investujú prakticky po celom svete, Široký, Haščák, Babiš, Dospiva.
Slovenská verejnosť bola už riadne unavená nekonečne dlho sa vlečúcimi vládnymi kauzami z oboch politických táborov, ktoré sa ani nedali doriešiť, lebo tak bol nastavený systém. Každý mal nejakého svojho sponzora, ekonomicky záujmovú skupinu. Pravica bola navyše v SR už tradične rozhádaná a riešila si iba svoje úzko stranícke záujmy. Výraznou mierou k tomuto patovému stavu dopomohli presluhujúci politici od čias novembra "89". Tí však už vtedy na ekonomickej a politickej úrovni kolaborovali s bývalými komunistami, ktorí sa ich teraz zbavili.
Nástup extrémnych politických skupín Slovenská Ľudová Národná Strana, Mariána Kotlebu so zjavne fašizujúcimi prvkami, odráža iba pocit priemerného frustrovaného občana SR, žijúceho dlhodobo na okraji verejného záujmu. U nás sú oblasti, kde je životná úroveň blízka ghettu v Južnej Amerike a Mexiku, kam pravicoví politici nikdy nezašli a ani sa neuchádzali o priazeň týchto voličov. Dá sa to percentuálne vyčísliť = 10 až15 % obyvateľov SR. Tí začali mať pocit občanov druhej kategórie a volili spontánne. Ficove sociálne balíčky, i keď v dlhodobej podobe silne inflačné, ich však oslovili. Podobne ako Koltlebov radikalizmus, ktorý iba našiel protivníka, ale nie riešenie.
Navyše slovenské Súdy a Prokuratúry, vrátane Generálnej, obsadené bývalými komunistami a Ficovimi priateľmi, neriešili nárast pravicového extrémizmu so zjavne fašizujúcimi prvkami, ako je obdiv ľudáckej vlády J. Tisu, popieranie holokaustu, vytváranie ozbrojených domobrán podliehajúcich iba vedeniu Kotlebovej SĽNS apod., čo bolo riešiteľné už v doposiaľ platných zákonoch SR označovaných ako trestné. Dodatočné pokusy Generálnej prokuratúry Ficovho kamaráta a spolužiaka z právnickej školy JUDr. Čižnára, narážajú ale už na ústavný spor, lebo Kotleba a jeho ľudia sa dostali do parlamentu s 8,5 % hlasov, čo predstavuje silu 11 poslancov v 150 člennom sneme. Tí tam zostanú aj v prípade zrušenia Kotlebovej strany, lebo majú mandát občanov. Ani Hitler nezačínal lepšie.
Terajšia Ficova vládna koalícia, jeho tretia vláda, je vlastne len akýmsi kompromisom medzi opotrebovanými po novembrovými politikmi, ktorí sú už hlboko za zenitom, ale ešte stále ich osobné ambície vysoko prekračujú ich schopnosti vedieť reálne riešiť tento zmenený stav. Navyše finančné skupiny ktoré potrebujú ďalšie kapitálové zisky pre Slovensko, ktoré bude teraz v predsedníctve EU, to predstavuje cez fondy asi 15 milliárd /!!!/ EUR, si takúto možnosť nemôžu dovoliť nechať uniknúť. Bežný občan SR z toho ale neuvidí nič. Preto dohoda vytvorenia Ficovej tretej vlády bola tak rýchla aj s prekvapujúcou koncovkou, kde sa na nej podieľali strany Most-Híd a Sieť, ktoré pred voľbami Fica kritizovali. Aj oni sú pod tlakom svojich sponzorov.
Sulíkova liberálne SAS 12 % a Matovičovo OĽANO 11% sú názorovo jasne proti Ficovsky vyhranené, ale chýba im tradičný pravicový partner do možnej koalície, konzervatívna občianska pravica a kresťanskí demokrati, ktorí sú vďaka zle robenej kampane (KDH - zákaz interupcií, trestný postih slobodných mamičiek, anti GAY komunity), a najmä v personálnych otázkach SDKU, slov. ODS, sú momentálne mimo parlamentu. To predstavuje dobrých 12-15 percent hlasov, čo mohlo Fica poraziť. Príchod ťažko čitateľnej marketingovej strany Sme rodina Borisa Kollára s mierne mafiánskou minulosťou (sledovala ho už v časoch federácie 1990-92 FBIS), je ďalším zo série úspešných pokusov finančných skupín ovládajúcich ekonomiku SR vysunúť si do tejto sféry svojho človeka. Kto za Kollárom konkrétne stojí, zbohatol počas Mečiarových privatizácií, je zatiaľ otázne.
Menej otázne je už ale to, kto zradil pravicového voliča (Most-Híd, a Sieť) a kto túto patovú situáciu nebezpečne využíva (Koltebova SĽNS). Ten sa ani veľmi netají tým, že chce zmenu parlamentu zo 150 na 100 členný zbor, čím si posilní pozície, zmenu štátu z parlamentnej demokracie na akýsi stavovský štát na vodcovskom princípe, vystúpenie z EU, slovenskú menu, vyhlásenie neutrality, ktorú by nám malo medzinárodne pomôcť ratifikovať Rusko a pod. Scenár myslím dosť jasný, čo si uvedomuje aj Fico, ale jeho tlačia jeho obchody.
Momentálny vývoj na Slovensku pokračuje v zabehnutých súradniciach dlhodobo prežívajúcej ekonomickej nomeklatúry s ktorou sa seriózne nezaoberal žiaden politik a preto tradičné demokratické princípy už nestačia. Radikalizácia spoločnosti je zjavná. Pokiaľ sa neskonsoliduje občianska pravica a nezreformuje skosnatené KDH, vidím to na dlhé roky vo veľmi temných hnedo-červených farbách...
Š. Lazorišák, Košice
